Parfumácia v starostlivosti o pleť – áno či nie?

Vôňa – za neškodným názvom sa v súvislosti s pleťovou starostlivosťou skrýva celý rad pre a proti. Je dobre známe, že v starostlivosti o pleť neplatí univerzálny prístup, pretože celá alchýmia okolo jednotlivých ingrediencií je zložitá a žiadnu z nich nemožno nekompromisne označiť ako dobrú alebo zlú. Existujú však zložky, ktoré si vyslúžili veľa kritiky najmä pre svoju neúčelnosť v starostlivosti o pleť. Jednou z nich je parfumácia.

Čo je voňavé, to je lákavé

Niekto ju vehementne odmieta už len z presvedčenia, že ide o zbytočnú ingredienciu, iní ju zatracujú, pretože ich trápia rôzne kožné problémy a alergie. Na druhej strane, všeobecne platí, že čo pekne vonia, to nás láka. Vône môžu byť povzbudzujúce, upokojujúce, signalizujú čistotu a sviežosť, majú schopnosť vyvolať spomienky – no sú v kozmetike nevyhnutnosťou? Hoci je pekné, že na základe vôní si dokážeme zapamätať napríklad prvé rande s mužom, ktoré sa nieslo na vlne omamného parfumu, ale v starostlivosti o pleť vôňa nemá významné opodstatnenie, dôležitý je efekt pôsobenia aktívnych látok v pokožke. No položte si otázku – ako často si pred výberom kozmetický produkt otvoríte a pričuchnete si k nemu?
 

Spotrebiteľské výskumy naznačujú, že vôňa kozmetiky je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich preferenciu spotrebiteľa rozhodnúť sa pre daný kozmetický výrobok. No nie je v starostlivosti o pleť prioritou funkčnosť produktu? Na našom webe lakrem.sk máme štítok „bez parfumácie“, ktorý upozorňuje čitateľa na to, že daný produkt neobsahuje iritujúce parfumované zložky ani esenciálne oleje. Ide o dôležitý identifikátor, pretože parfumácia naozaj nie je pre každého... V akom prípade je v rámci kozmetiky parfumácia ešte prijateľná a kedy môže spôsobiť viac škody ako úžitku? Otázok sa vynára naozaj mnoho, no najviac nás zaujímajú odpovede.
 

Čo všetko sa skrýva pod názvom parfumácia?

Parfum, perfume, aroma, fragrance... Za týmito slovíčkami sa skrýva voňavé tajomstvo niektorých kozmetických produktov. Niekedy je to doslova tajomstvo, ktoré je chránené zákonmi priemyselného obchodu. Správa potravín a liečiv (skratka FDA, Food and Drug Administration) je vládna agentúra v USA, ktorá je zodpovedná za kontrolu (nielen) kozmetických prípravkov, a práve FDA oslobodzuje značky od uvádzania konkrétnych zložiek parfumácie, o ktorých by sme určite chceli vedieť viac. Niektoré značky teda na základe tohto „privilégia“ skrývajú konkrétnu špecifikáciu vonnej zložky ako obchodné tajomstvo, takže o ich podstate sa nikdy nič bližšie nedozvieme. Vyššie uvedené zastrešujúce výrazy pre parfumáciu sú preto niekedy doslova komplikovaným kokteilom vonných chemikálií, ktorých je v kozmetickom priemysle viac ako 5 000 (!). Kozmetické spoločnosti totiž môžu používať toľko prísad tvoriacich vôňu, koľko sa im zapáči. Veď „fragrance“ zaberá iba jedno políčko v celom zložení...

Našťastie, Európska únia je v tomto smere v dostatočnom predstihu pred USA a aktualizovala zoznam vonných alergénov, na ktoré by mali byť spotrebitelia upozornení. Pri výskume vedecký výbor pod záštitou Európskej únie identifikoval 54 vonných látok a 28 esenciálnych olejov a klasifikoval ich ako kontaktné alergény pre ľudí. Zároveň Únia vyčlenila 26 vonných alergénov s vysokým potenciálom vyvolávať alergiu, pri ktorých zaviedla povinnosť uvádzať v zložení aj ich koncentráciu, ak v produktoch, ktoré sa neoplachujú, prekračuje koncentráciu 0,001 %, a v produktoch, ktoré sa oplachujú, prevyšuje koncentráciu 0,01 %.
Aby sme si aspoň trošku priblížili hierarchizáciu vonných zložiek v starostlivosti o pleť, toto sú dva základné druhy vôní v kozmetike:
 

1. Prírodné vône

 

• citral
• linalool
• eugenol
• geraniol
• limonene
• coumarin
• citronellol
• hexyl cinnamal
• benzyl salicylate
• benzyl benzoate
• benzyl alcohol
• hydroxycitronellal
• terpinolene
• levanduľový olej (Lavandula angustifolia)
• výťažok z kvetu ruže (Rosa damascena)
• bergamotový olej (Citrus bergamia)
• ylang-ylangový olej (Canaga odorata)
• rozmarínový olej (Rosmarinus officinalis)
• citrón (Citrus limon)
• limetka (Citrus aurantifolia alebo Citrus medica)
• pomaranč (Citrus sinensis)
• mandarínka (Citrusová mandarínka)
• mäta pieporná (Mentha piperita)
• eukalyptus
• škorica (Cinnamomum)

 

Prírodné nie vždy znamená lepšie

Je teda neodškriepiteľné, že aj prírodné vône majú svoju temnú stránku. Práve prchavá voňavá časť rastlín spôsobuje, že esenciálne oleje môžu byť problematické. Aj v tomto prípade platí heslo: čo prospieva vášmu nosu, málokedy prospieva pokožke. Arómoterapia síce existuje už tisíce rokov, no ani to, čo je starodávne, nemusí byť vždy dobré.

Z dlhodobého hľadiska môžu niektoré izoláty esenciálnych olejov (limonene, eugenol, linalool atď.) dráždiť pokožku a spôsobovať nepríjemné reakcie na pleti. Takže ani v tomto prípade pozitíva neprevážili negatíva. A keď si ešte uvedomíme dosah výroby esenciálnych olejov na životné prostredie... Predstavte si, že na 5 ml ružového esenciálneho oleja je potrebných približne 10 000 ruží. Berúc do úvahy, že skutočná udržateľnosť musí brať do úvahy aj využívanie pôdy a vlahy a zároveň transparentnosť globálnych dodávateľských reťazcov či práva zamestnancov, v hre sú ďalšie faktory, kvôli ktorým je problém udržateľnosti ešte o niečo chúlostivejší. A to je len jedna z populárnych prírodných ingrediencií, ktoré nie sú trvalo udržateľné vo veľkom rozsahu.

Takže hoci nám prívlastok „prírodné“ asociuje predovšetkým pozitívne konotácie, v prípade pleťovej kozmetiky to tak celkom nie je. Aj prírodné vône a esenciálne oleje môžu vyvolať na citlivej pokožke nepríjemné reakcie, napríklad periorálnu dermatitídu (zapálenú vyrážku na tvári, pozn. red.). Ako sme už uviedli, v našej proveniencii je to práve Európska únia, ktorá hodnotí, ktoré izoláty a esenciálne oleje sú kožné alergény a zvyšujú citlivosť pleti. Preto ak má prírodná zložka označenie ako nebezpečná s alergénnymi vlastnosťami, ani označenie produktu ako „prírodný“ jeho reputáciu nezachráni.

2. Syntetické vône

Základný rozdiel medzi prírodnou a syntetickou vôňou je ten, že kým prírodné vône sú získavané priamo z prírody, syntetická vôňa je vyrobená z rôznych ingrediencií človekom. Vzniká umelo v laboratóriu, často z petrochémie, v snahe duplikovať vôňu kvetov, ovocia a iných príjemných entít. Obyčajne sa skladá z 20 a viac prísad. Väčšinou ide o nepríjemne znejúce typy vonných látok – toxíny, benzínové chemikálie, ftaláty, aldehydy, toluén či benzénové deriváty. Pre kozmetické spoločnosti ide o lacnejšiu alternatívu, pretože na vytvorenie vône treba oveľa menej vonného oleja. Druhá strana mince sú potenciálne zdravotné riziká, ktoré pri pravidelnom používaní produktov so syntetickými vôňami môžu narušiť komfort pokožky. Syntetické vône sú častou príčinou kontaktnej dermatitídy aj alergických reakcií spôsobených kozmetikou a to je len zrnko v mori nepríjemných reakcií, ktoré časom môžu prerásť do chronických ťažkostí.
 

Prečo je v produktoch starostlivosti o pleť parfumácia?

Parfumácia používaná v širokej škále produktov starostlivosti o pleť slúži v prvom rade na maskovanie inherentnej vône niektorých ingrediencií. Marketingoví pracovníci kozmetických značiek však tušia, že vôňu si človek často spája aj s identitou a prijateľnosťou značky či produktu. To, že je produkt bez vône, však ešte neznamená, že nemá žiadny zápach. Prevažná väčšina produktov bez vône všeobecne vonia ako plast alebo čerstvo natretá stena. Preto sú nelákavé a nepríjemné prirodzené pachy aktívnych ingrediencií maskované pod rúškom parfumácie, aby to spotrebiteľ po niekoľkých použitiach nevzdal. Esenciálne oleje zasa prírodné značky používajú ako konzervačnú zložku, pretože niektoré z nich majú antibakteriálne účinky. Okrem vône teda môže byť sekundárnou výhodou produktov skutočnosť, že ich vonná zložka prispieva k mikrobiálnej stabilizácii produktu, dobrej kompatibilite s ostatnými formuláciami v zložení a k transdermálnej penetrácii produktu.

Kedy je parfumácia v starostlivosti o pleť prijateľná?

Parfumácia môže byť potenciálne prijateľná a neiritujúca, ak sa nachádza v zložení na posledných „priečkach“. Vtedy je zrejmé, že sa použilo iba nepatrné množstvo vonnej látky, ktorá nemusí (ale môže) spôsobiť podráždenie. Zároveň nemusia spôsobiť problémy produkty v starostlivosti o pleť, ktoré sa oplachujú – čistiace gély, balzamy či oleje, ktoré majú parfumáciu uvedenú na poslednom mieste v zložení.

Kedy je parfumácia v starostlivosti o pleť neprijateľná?

Na miske váh prevažujú najmä názory proti parfumácii... Predovšetkým ak je vonná zložka vyššie v zložení, čo naznačuje, že je prítomná vo väčšom množstve. Dôvod, prečo je parfumácia vo vyššej koncentrácii škodlivá pre pleť, je ten, že syntetické aj prírodné vône emitujú celý rad prchavých organických zlúčenín, ktoré ak sú vystavené pôsobeniu vzduchu, tepla alebo svetla, vôňa sa ešte zintenzívni. Tieto prchavé reakcie veľmi ľahko transformujú vonné zlúčeniny na iné chemické zlúčeniny, ktoré môžu byť pre pokožku mimoriadne senzibilizujúce.
Príklad: Každý druh esenciálneho oleja je zložený zo stoviek zlúčenín. Niektoré esenciálne oleje (napríklad rozmarínový či levanduľový) obsahujú 450 až 500 zlúčenín! Keďže ide o prchavé organické zlúčeniny (väčšinou terpény), znamená to, že je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že budú pokožku dráždiť. Zároveň sa extrémne malé molekuly týchto zlúčenín ľahko rozpúšťajú v tukoch a lipidoch, čo im umožňuje ľahký prechod cez pokožku až do hlbšej vrstvy – dermis, kde sa naviažu na kožnú bielkovinu. A ak je vonná látka pripojená ku kožnému proteínu, môže v našom imunitnom systéme vyvolať kaskádu udalostí, čo sa nakoniec môže prejaviť príznakmi alergie. No a alergická kontaktná dermatitída ani zďaleka nie je prechádzka ružovou záhradou...

Aké je riešenie?

Hľadajte výrobky, ktoré jasne uvádzajú, čo konkrétne sa za vôňou skrýva. Zvyčajne sú tieto zložky uvedené v zátvorkách, prípadne sú alternatívou označenia „fragrance“. Ďalším riešením je teda hľadať produkty, ktoré vôbec nepoužívajú výraz „fragrance“, ale namiesto neho vymenujú zoznam všetkých zložiek vrátane tých vonných. Tie môžu byť uvedené ako vedecký názov, napríklad „Mentha spicata“, čiže môžete predpokladať, že výrobok obsahuje ktorúkoľvek zložku z mäty priepornej. Ak si nie ste istí, radšej si konkrétne podozrivé vonné zložky googlite a preštudujte si o nich viac.

„Bez parfumácie“ vždy neznamená to, čo si myslíte...

Na pulte s kozmetikou vás však môžu lákať aj výrobky, ktoré sľubujú, že sú bez parfumácie. Ale je tu veľké ALE. Spoločnosti, ktoré nepoužívajú žiadne chemikálie ani molekuly syntetických vôní, môžu v zložení využívať prírodné výťažky z rastlín a kvetov alebo esenciálne oleje. Takže aj v tomto prípade platí – poriadne si preštudujte zloženie výrobku a vyberajte si značky, ktoré fungujú na transparentnom princípe a majú zverejnené úplné zloženie produktov.

Kto by sa mal parfumácii absolútne vyhnúť?

Ohrozené skupiny tvoria najmä osoby s citlivou pokožkou, ekzémami, rozaceou, so psoriázou, s ťažšou formou akné, alergici, tehotné a dojčiace ženy, astmatici, ľudia s oslabenou imunitou – a všeobecne všetci, ktorí pociťujú akýkoľvek pretrvávajúci diskomfort na pleti, prípadne boli indikovaní na dermatologické ochorenie, ktoré si vyžaduje medikamentóznu liečbu. Vonné látky však nemusia dráždiť iba pokožku, na ktorú si produkt nanesiete, ale aj váš čuch či zrak. Neraz čítame recenzie, v ktorých sa spotrebitelia sťažujú na neznesiteľnú prenikavú vôňu kozmetického produktu, ktorá im spôsobila dýchacie ťažkosti a migrénu, iným zasa dráždivé zložky podráždili oči. Ak ste teda v minulosti spozorovali dráždivú reakciu pri produktoch s vyššou koncentráciou parfumácie, tiež sa majte na pozore.

Dobrá správa je...

... že žiadnu zložku kozmetiky nemožno démonizovať, pretože môže prinášať aj istú dávku úžitku, hoci aj vo forme príjemného pocitu, ktorý môže vyvolať kontroverzná vôňa v produkte starostlivosti o pleť. Nezvážite však predsa len investíciu do kvalitného parfumu namiesto do krému zahlteného vonnými zložkami?

Roky „voňavosti“ si vypýtajú svoju daň

Uvedieme jeden príklad z praxe, aby bola naša osveta plnohodnotná: Podráždenie spôsobené parfumáciou v kozmetike je proces, ktorý sa nemusí prejaviť ihneď, ale až po rokoch používania parfumovaných produktov. Porovnajme si to napríklad s opaľovaním. V prvých rokoch, keď niekto trávi veľa času na slnku bez ochrany, nedochádza k viditeľnému poškodeniu pokožky. Ak však po dlhšom čase tohto človeka porovnáme s niekým, kto sa vždy pred slnkom chránil, budeme vidieť zreteľné rozdiely. Ten, kto sa rád nechránený vypekal na slnku, má viditeľné vrásky a matnejší tón pleti – dôsledky neopatrného slnenia sa skôr či neskôr vždy prejavia. Rovnako to môže dopadnúť s človekom, ktorý roky používa dráždivú kozmetiku s parfumáciou – hoci na začiatku nie sú zmeny celkom viditeľné, časom sa pokožka už nedokáže plnohodnotne regenerovať, ostáva precitlivená a starne oveľa rýchlejšie.

Ale na inú nôtu... Je chvályhodné, že trendom pri výbere starostlivosti o pleť sa stal minimalizmus a dôraz na kvalitné aktívne zložky. Ľudia idú čoraz menej za svojím nosom a viac času a energie venujú podrobnému skúmaniu zloženia jednotlivých produktov. Zvýšené povedomie o tom, aký úžitok kozmetika má a nemá prinášať, postupne vedie k pozitívnej osvete. Veď koža je najväčší orgán nášho tela, preto ju nesmieme brať ako samozrejmosť. To, čo na ňu nanesieme, sa predsa vstrebáva do nášho vnútra, čo si mnohí z nás často vôbec neuvedomujú. Dobrá rada teda znie, ožeľte parfumáciu na pleti, radšej si doprajte jeden či dva streky kvalitného parfumu na krk a zápästie, vaša tvár sa vám poďakuje.